Veľký človek v mojom živote

Ahoj, dedo. Dnešný článok bude o tebe. Nedávno som pozerala rozhovor, v ktorom hosťke položili otázku:

„Ak by si mohla stráviť jeden deň s ktoroukoľvek osobou – zo súčasnosti alebo minulosti – koho by si si vybrala?“

Ona sa nad odpoveďou dlho zamýšľala. Ja by som neváhala ani sekundu – bol by si to ty, môj dedo Štefan.

Moje detstvo si pamätám len matne, no teba si viem vybaviť do najmenších detailov. Dokonca si spomínam aj na tvoju vôňu. Chýbaš mi… každý deň, aj po všetkých tých rokoch, čo tu už s nami nie si.

Bol si skvelý muž. Pamätám si ťa ako láskavého, vysokého človeka s veľmi veľkými, zrobenými rukami – a najlepšieho človeka, akého som kedy poznala. Viem, že už nikdy nestretnem nikoho podobného. Bol si jedinečný a nie len pre mňa veľmi výnimočný.

Ako deťom si nám rozprával strašidelné príbehy – nepíšem rozprávky, pretože si ich podával tak živo, akoby sa skutočne stali. My, vnúčatá, sme hltali každé tvoje slovo, zababušení pod ťažkými perinami, z ktorých nám trčali len oči. Boli to okamihy, ktoré sa mi navždy vryli do pamäti – nie kvôli samotným príbehom (skôr také mini horory), ale kvôli tebe. Môjmu dedovi, ktorý ich rozprával s celým srdcom.

Bol si pre mňa stelesnením dobra a lásky. Nerozlišoval si medzi nami – dievčatami či chlapcami – a nikdy si nemal obľúbenca. Miloval si nás všetkých rovnako. Vymýšľal si pre nás výlety, mal si nekonečnú trpezlivosť a bol si zručný – dnes by sa povedalo „kutil“.

Milovala som ťa nadovšetko. A odišiel si nám príliš skoro. Viem, že si ma mal rád presne takú, aká som bola. A ja som už nikým s nikým iným tento pocit nezažila. ĎAKUJEM ZA TO!

Na Instagrame sledujem profil jednej babičky, ktorý spravuje jej vnuk. Ja už, žiaľ, starých rodičov nemám, ale keby si tu bol, točila by som ťa asi nonstop, rozprávala by som sa s tebou nonstop a objala by som ťa vždy kedy by som mala príležitosť.

Dedo, pripomínam si ťa takmer každý deň. Keď mi je ťažko, v myšlienkach som pri tebe a predstavujem si, čo by si mi poradil. Nechcem, aby tento článok vyznel smutne – to by si si neželal. Vždy si bol pozitívny, usmiaty a veľký dobrák. Ráno si miloval hrianky s cesnakom a nám, deťom, si robieval chlebík vo vajíčku, zatiaľ čo nám babka cestou s kostola doniesla čerstvé pečivo.

Keď o tebe píšem, usmievam sa cez slzy. Napriek bolesti v srdci. Usmievam sa, keď na teba myslím, pretože som mala tú obrovskú česť poznať výnimočného človeka – teba. A som hrdá, že si bol mojím dedom.

PS: Chýbaš mi, dedo… každý jeden deň, čo žijem bez teba. ❤️