Kto už dnes číta knihy?

Ahoj, dedo. Včera som náhodou začula rozhovor dvoch pánov pri kávičke. Jeden z nich sa spýtal: „Kto už dnes číta knihy?“ V duchu som sa usmiala som sa, rozhodne ja čítam – a to od detstva. Najradšej som mala disneyovky.  V škole som síce povinné čítanie veľmi nemusela – asi preto, že bolo povinné. No paradoxne, vekom som sa k tým knihám postupne vrátila a prečítala si ich aj tak.

Spomínam si aj na druhého dedka Palina. Miloval „zelenú knižnicu“ – kriminálne príbehy. Niekedy mal rozčítaných päť kníh naraz a ja som nechápala, ako si to všetko pamätá. Vieš čo, dedo? Dnes to robím podobne. I keď predsa len trochu inak – mám rozčítané síce viaceré knihy, ale vždy z iného žánru. Teraz napríklad čítam vojnové dielo, jednu motivačnú knihu, román a jednu biografiu.

Čítanie je pre mňa kúzlo fantázie. Keď čítam, predstavujem si každú postavu, kreslím si v hlave miesta, kde sa dej odohráva, niekedy si ich dokonca prenesiem do známych kútov svojho života. Každá kniha je tak pre mňa jedinečná – a verím, že pre každého čitateľa tiež. Fascinuje ma, ako ma každá nová kniha vezme na inú cestu, naučí ma niečo nové, otvorí mi oči a zanechá stopu v mojom živote.

Pri čítaní mám vždy so sebou zápisník, zvýrazňovač a ceruzku – všetko zaujímavé si značím a zapisujem. Nikdy však nekrčím rohy strán – mám pocit, že by som tým knihu znehodnotila. Viem, že veľa ľudí to robí, ale ja nie.

Vieš, dedo, často sa ma ľudia pýtajú na čítanie. Najčastejšia otázka je, aký typ kníh si vyberám. A moja odpoveď je jednoduchá – nemám vyhradený žáner. Čítam „z každého rožka troška“ – beletriu, biografie, motivačnú literatúru, detektívky aj rozprávky. Fantasy síce čítam najmenej, ale dám šancu každej knihe. Ani neviem, či si mal rád čítanie.

Druhá otázka býva, aké sú moje najobľúbenejšie knihy. Skôr ide o tie, ktoré mi najviac utkveli v pamäti alebo som ich čítala opakovane. Niektoré mi vyvolali zimomriavky, iné slzy v očiach. Tu je malý zoznam:
– Antoine de Saint-Exupéry – Malý princ,
– Markus Zusak – Zlodejka kníh,
– trilógia Millennium od Stiega Larssona,
– Jo Nesbo a jeho príbehy s detektívom Harrym Holem,
– Alena Mornštajnová – Hana.


Často sa ma tiež pýtajú, kedy toľko stíham čítať. Dedo, vieš, ja čítam všade – ráno pri káve, počas varenia, pri cestovaní, večer namiesto televízie. A keď je vonku pekne, čítam dokonca aj pri venčení psíka – chodím s čítačkou v ruke. Niektoré knihy, ako napríklad Hana, prečítam za jediný víkend, pretože sa od nich nedá odtrhnúť. Ročne prečítam aj stovku kníh. Ale nie vždy. Niekedy mám obdobie nečítania,  nie je to o pretekoch. Mám obdobia, keď čítam veľa a inokedy zas menej či vôbec.

Zvláštnou kategóriou sú audioknihy. Úprimne, tomu som zatiaľ nepodľahla. Podcasty milujem a počúvam ich denne – napríklad Dobré ráno, podcasty z Aktualít alebo české Studio N. Ale knihy… tie musím čítať. Chcem si vychutnať atmosféru po svojom. Hlasy cudzích ľudí ma pri knihách vyrušujú – neviem to asi lepšie vysvetliť.

PS: Chýbaš mi, dedo! Každý deň, čo žijem bez teba ❤️